Všetky deti sa radi hýbu, niektorým to ide ľahšie, iní musia na sebe tvrdo pracovať. Z tanca by však mali mať deti v prvom rade radosť. Snažím sa im podsunúť pocit, že sú v niečom výnimočné, dať dôraz na to čo vedia, nie čo nevedia. Ak vyhráme súťaž, tešíme sa, ak nevyhráme, poučíme sa. Vieme sa prezentovať na verejnosti, získavame sebavedomie, učíme sa pri tanci zvládať úspechy ale aj frustráciu. Zároveň pracujeme na priateľskej triednej klíme v tanečnom kolektíve a vzájomnom rešpekte. Vieme sa podeliť, pomôcť slabším a SPOLU sa posúvať ďalej. Lebo chodiť k nám tancovať neznamená byť len dobrým tanečníkom ale aj lepším človekom. Myslím, že to je hlavné poslanie akéhokoľvek umeleckého vzdelania nielen tanečného.